CHOV BELGICKEHO OBRA
Rád by som čitateľov i samotných chovateľov stručne zoznámil s obsahom, ktorý platí aj dnes. Jendím z najdôležitejších aktérov v úspešnom chovu belgických obrov je ustajnenia. Najvhodnejšie umiestnenie vonkajšej králíkárne je proti východu, nikdy nie opačne. Popoludňajšie slnko králiky decimuje a neprospieva im. Veľmi dôležitý pre zdarný chov je dostatočne priestranný vnútrajšok králíkárne. Ani meter a pol koterec nie je príliš veľký. Roštová podlaha sa neodporúča vzhľadom k vysokej hmotnosti belgickího obra a následnému tvoreniu odtlačkov. Niektorí chovatelia doporučujú výbehy hlavne pre samice s mladými, ale aj pre odstavené mláďatá. Vnútorné vybavenie koterci je tradičné. Belgický obor je náročný na kŕmenie, najmä na množstvo. Vďaka svojej veľkej hmotnosti spotrebuje oveľa viac ako menšie králiky. Každý chovateľ si postupne vytvorí svoj obsah dennej dávky daný konkrétnymi možnosťami. V každom prípade musí mať kŕmna dávka výživnú hodnotu.
Rôzne názory sú medzi chovateľmi na to, koľkokrát denne kŕmiť. Z fyziologického a anatomického hľadiska by najlepšie vyhovovalo predkladať kŕmenie v menších dávkach viackrát denne. Ale ktorý chovateľ má toľko času? Oplatí sa venovať pozornosť mláďatám a aspoň im dávať kŕmenie niekoľkokrát . Koľkokrát a kedy pripúšťať? Väčšina chovateľov sa zhoduje na párení dvakrát do roka, a to začiatkom decembra a následne v apríli. Chovateľskú hodnotu majú približne 10 až 11 mesiacov na dosiahnutie dospelosti.
Osobitnú pozornosť by mal chovateľ venovať graviditným samicám. Počas celého obdobia gravidity potrebuje v prvom rade kľud.Jedním z ukazovateľov gravidity je zvýšená chuť na žrádlo. Doprajeme teda samici dostatok pestrého krmiva, ktoré potrebuje pre zdarný vývin silných mláďat. Po pôrode kŕmime menej, neprekrmujeme. Zvýšenú mliečnosť dosiahneme kvalitným senom, mrkvou, ovsenými vločkami a dostatkom vody. S rastom mláďat zvyšujeme kŕmnu dávku.
Dôležitým momentom v chovu je výber plemenných jedincov a zostavenie chovných párov. Do chovu sa nemožno púšťať bez predbežných znalostí a dôkladného poučenie niektorým zo starších skúsených chovateľov. Pri výbere plemenného materiálu by mal každý chovateľ klásť dôraz na druhú a tretiu pozíciu nášho štandardu. Môžeme povedať, že netypická povaha je dominatnou. Plemenný samec je základom chovu, pretože prenáša na potomstvo najväčšie percento svojich vlastností. Svojím typom musí prezrádzať to, že je reprezentatem svojho pohlavia - robustný široká hlava, mäsité a dostatočne dlhé uši, široký a dostatočne dlhý tvar tela so silnými prednými končatinami, v hmotnosti samozrejme vysoko nad stanovených 7kg. Nesmieme ale zabúdať ani na farbu, kvalitu srsti a podsadu. Aby sme docielili očakávaného kvalitného odchovu, potrebujeme aj kvalitné králiky. V prípade samíc dbáme jednak na exteriér, teda vonkajšie znaky, ale mali by sme poznať aj iné jej vlastnosti - mliečnosť, starostlivosť pri odchove, počet narodených mláďat. U niektorých chovateľov sa stretávame s tým, že stále mení samici. Skutočným chovateľom je ale ten, kto je schopný predviesť matku, dcéru a vnučku. Len tak spoznáme, ktoré vlastnosti prenášajú z pokolenia na pokolenie.
Chorobám je vždy lepšie predchádzať, ako ich liečiť. Správnym umiestnením, kŕmením, správnu plemenárskou technikou a starostlivým ošetrovaním musíme vytvoriť králikom tie najlepšie životné podmienky. Vytvorením ideálnych podmienok vykonáme v boji proti chorobám ten najväčší kus práce.
Rozhodujúcim faktorom v chovu je človek - chovateľ. Aby sme dosahovali čoraz lepších výsledkov, je potrebné neustále sa zoznamovať s najnovšími poznatkami a skúsenosťami.
