Tak teraz ako aj predtým môžeme Belgických Obrov označiť -už len kvôli ich majestátnej veľkosti- za kráľov plemenných králikov. Často udávanú hospodárnosť tejto rasy musíme ale spochybniť. Už len kvôli enormnej potrebe miesta a krmiva musí ten, kto sa obrom upísal, evidentne viac investovať, ako chovateľ menších plemien králikov. Preto vyžaduje tento chov aj veľkú mieru idealizmu. Nielen kvôli vysokým nákladom, ktoré chov Obrov so sebou prináša, ale aj kvôli skutočnosti, že mladého Obra -kvôli neskoršej zrelosti plemena- musíme držať dlhšie kým vidno, čo z neho nakoniec bude. Belgický obor je aj v súčasnosti obľúbené plemeno. Je to plemeno náročné na kvalitu a kvantitu kŕmenia. Nehodí sa pre začiatočníkov a z dôvodu vysokej hmotnosti vraj ani pre deti - asi by ich mohol zasanúť. Belgické obry sú náchylné na ochorenie kokcidiózou a odolné voči myxomatóze. Samice obrov sa o svoje mláďatá starajú o niečo horšie než matky iných plemien, preto sa v praxi používajú matky iných plemien (Vss) ako kojné. Mláďatá belgického obra dospievajú asi za 10 až 11 mesiacov. Telo má mohutné, dlhé, valcovité. Prednosťou je silná kostra, dorastá do dĺžky 70 cm a viac, meria sa len v sporných prípadoch. Hrudné končatiny sú silné, vzpriamené, zoširoka postavené, krk je mierne znateľný. Hlava je silná, veľká, u samcov mierne klabonosá u samíc jemnejšia. Uši sú mäsité, majú silný koreň, priamo nesené, lyžičkovito otvorené, celé sú pokryté srsťou. Ich dĺžka je nad 19 cm. Belgický obor má hustú srsť v podsade. Výrazné, rovnomerné pesíky. Dĺžka krycieho chlpu je asi 3,5 cm.